Príslovia 17
17
1Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár. 2Rozumný sluha vyšvihne sa nad (pánovho) syna naničhodného a s jeho bratmi si podelí dedičstvo. 3Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán. 4Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných (a) luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku. 5Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie. 6Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia a ozdobou synov (sú) ich otcovia. 7Nesluší ušľachtilá reč bláznovi a lživé reči šľachetnému (človeku). 8Podplatný dar je vzácnym kameňom v očiach (toho, kto ho) dáva (druhému), všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti. 9Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov. 10Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného, ako sto palíc na blázna. 11Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať, no pošle sa naň posol ukrutný. 12Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá, ako s bláznom v jeho bláznovstve. 13Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie. 14Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši. 15Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi. 16Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu? 17Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat. 18Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku. 19Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie. 20Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého a kto má vrtký jazyk, padne do zlého. 21Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok, otec nebude mať z blázna radosti. 22Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša. 23Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie), by poprekrúcal právne chodníky. 24Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka), bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine. 25Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke. 26Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne. 27Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný. 28Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného.
Aktuálne označené:
Príslovia 17: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava