Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Jób 3

3
Rozhovor s priateľmi
Jób preklína deň svojho narodenia
1Potom sa Jób ozval a zlorečil dňu svojho narodenia, 2keď povedal:
3„Nech zhynie deň, keď som sa narodil,
a tá noc, čo povedala: ‚Chlapec sa počal.‘#Jer 15,10; 20,14-18
4Nech stemnie ten deň,
nech sa oň nezaujíma Boh zhora,
nech naň nezasvieti ani lúč svetla.
5Nech si ho kúpi tma,
nech na ňom spočinie tieň smrti
a nech sa ho cez deň zmocnia chmáry.#Jób 10,21-22; 28,3; Ž 23,4; Iz 9,2; Lk 1,79
6Tú noc nech schytia temnoty,
nech sa neraduje medzi dňami roka
a nech sa nezaráta do počtu mesiacov.
7Nech je tá noc neplodná,
nech v nej nezaznie nijaký jasot,
8nech ju preklínajú tí, čo zlorečia dňu,
čo sú schopní zobudiť Leviatana#3,8 Bájny morský netvor (porov. Jób 40,25), ktorý mal pohltiť slnko a tým uvrhnúť svet do temnoty chaosu..#Ž 74,14; 104,26; Iz 27,1
9Nech sa stemnejú jej večerné hviezdy
a nech márne čaká na svetlo,
lebo ho neuvidí, ani keď ranná zora otvorí viečka,
10pretože mi neuzavrela brány materského lona
a neskryla predo mnou trápenie.
11Prečože som sa nenarodil mŕtvy,
nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky?#Jób 10,18
12Prečo ma vzali na kolená
a načo ma nadájali prsia?
13Veď teraz by som nerušene ležal,
spal a odpočíval
14s pozemskými kráľmi a ich radcami,
ktorí si stavajú hrobky,#Iz 14,9-11; Ez 26,20; 32,18-30
15alebo s kniežatami, čo majú zlato
a plnia si domy striebrom.
16Alebo — tak ako potratený
a zakopaný plod, vôbec by som nebol,
tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo.#Jób 10,19; Ž 58,9; Koh 6,3
17Tam bezbožníci prestávajú zúriť
a odpočívajú vysilení.#Iz 57,2; Zj 14,13
18Všetkým väzňom tam dajú pokoj,
nepočujú hlas dozorcu.
19Je tam malý aj veľký;
a otrok je slobodný od svojich pánov.
20Prečo zmorený dostáva svetlo
a načo je život zatrpknutým v duši,
21čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza?
Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady,#Sir 30,17; Zj 9,6
22čo sa radujú, ba plesajú,
keď nájdu hrob.
23Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta,
a za ktorým ju Boh uzavrel?#Jób 19,8
24Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám
a môj nárek sa valí ako voda.#Ž 42,4; 80,6; 102,10
25Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil,
a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa.
26Nemám pokoj, utíšenie ani oddych,
ale prišiel zmätok.“

Aktuálne označené:

Jób 3: SEBDT

Zvýraznenie

Zdieľať

Kopírovať

None

Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás