Potom sa odtiaľ odobral a odišiel do judského kraja a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich opäť učil, ako mal vo zvyku. Tu prišli farizeji a skúšali ho otázkou, či je mužovi dovolené prepustiť manželku. Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Odpovedali: „Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.“ Ježiš im však povedal: „Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“
V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. Povedal im: „Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, cudzoloží. Podobne cudzoloží manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.“
K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ A bral ich do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ On mu však povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku.
Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!“ Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ Ježiš odpovedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“