Kohelet — Kazateľ 2
2
Márnosť bohatstva a radosti
1Pomyslel som si: „Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci!“ Veď aj to je márnosť.
2O smiechu som povedal: „Pochabosť,“
o radosti: „Čo tá dokáže?“#Prís 14,13; Koh 7,6
3Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života.#Prís 31,4-5; Koh 1,17; Ef 5,18
4Zveľadil som svoje diela:
postavil som si domy,
vysadil som si vinice,
5urobil som si záhrady a parky,
vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy,
6urobil som si jazerá,
aby zavlažovali les rastúcich stromov.
7Zadovážil som si otrokov a otrokyne,
mal som aj domácich sluhov,
vlastnil som veľa dobytka a oviec,
viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.
8Nahromadil som si aj striebro a zlato,
poklady cudzích kráľov a krajín.
Zadovážil som si spevákov, speváčky
i rozkoš ľudských synov — množstvo žien.#1Krľ 4,7-20; 9,28; 10,10.15; 11,3
9Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek,
kto bol predo mnou v Jeruzaleme.
Navyše moja múdrosť stála pri mne.#1Krľ 10,23; 1Krn 29,25; Koh 1,16
10Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel,
nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti,
lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy
a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy.#Koh 3,22; 5,18; 9,9
11No keď som sa pozeral na celú moju činnosť,
ktorú vykonali moje ruky,
a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil,
a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom.
Niet trvalého zisku pod slnkom.#Koh 1,3.14; 1Jn 2,16-17
Márnosť múdrosti
12Obzeral som sa, aby som videl múdrosť,
bláznovstvo a hlúposť.
Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi?
To, čo robili dávno iní.#Koh 1,17; 7,25
13Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou,
akú výhodu má svetlo pred tmou:#Koh 7,11-12; Mt 6,23; Ef 5,8
14múdry má svoje oči na hlave,
ale hlupák chodí v tme.
Viem však aj to,
že oboch stihne rovnaký údel.#Jób 9,21-22; Prís 17,24; Koh 9,2-3
15Potom som si pomyslel:
„Ak aj mňa stretne údel hlupáka,
načo som sa potom stal nadmieru múdrym?“
Pomyslel som si, že aj to je márnosť,#Koh 6,8
16lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka.
V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne.
Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?!#Ž 88,13; Koh 1,11; 9,5
17Znenávidel som život,
lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom,
veď všetko je márnosť a honba za vetrom.
Márnosť námahy
18Znenávidel som všetku svoju námahu,
ktorou som sa umáral pod slnkom,
ktorú zanechám človeku, čo príde po mne.#Ž 39,7
19Ktovie, či bude múdry alebo hlúpy?
Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhal
a v čom som bol múdry pod slnkom
— aj to je márnosť.
20Odvrátil som sa, aby som zúfal nad celou svojou námahou,
ktorou som sa namáhal pod slnkom.
21Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne,
ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal
— aj to je márnosť a veľké zlo.
22Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu,
ktorými sa umáral pod slnkom,#Koh 1,3; 3,9; Mt 6,34
23keď každý jeho deň je boľavou ranou
a mrzutosť je jeho zamestnaním,
ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie?
Aj toto je márnosť.#Jób 5,7; 14,1; Ž 127,2
24Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky.#Koh 3,22; 5,17-19; 8,15 25Veď kto môže jesť a užívať bez neho?
26Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.#Jób 27,16-17; Prís 13,22; 28,8; Jn 16,24
Aktuálne označené:
Kohelet — Kazateľ 2: SEB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť