Prvá kráľov 22
22
Achábov boj proti Rámót-Gileádu
1Tri roky nebolo vojny medzi Sýrčanmi a Izraelom.2V treťom roku prišiel judský kráľ Jóšáfát k izraelskému kráľovi.3Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Viete predsa, že Rámót-Gileád patrí nám. My sme však nečinní a neberieme ho z rúk sýrskeho kráľa.4Potom sa opýtal Jóšáfáta: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámót-Gileádu? Jóšáfát odvetil izraelskému kráľovi: Som ako ty. Môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.
5Ďalej povedal Jóšáfát izraelskému kráľovi: Opýtaj sa, prosím, najprv na slovo Hospodinovo.6Izraelský kráľ zhromaždil teda prorokov, okolo štyristo mužov, a opýtal sa ich: Mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo to nechať tak? Odvetili: Choď, Pán ho dá kráľovi do rúk.7Jóšáfát povedal: Nieto tu ešte Hospodinovho proroka, že by sme sa jeho opýtali?8Izraelský kráľ odpovedal Jóšáfátovi: Ešte je jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Hospodina, ale toho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, len zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Ale Jóšáfát povedal: Nech kráľ tak nehovorí.9Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Ponáhľaj sa pre Míchu, syna Jimlovho!10Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, odetí do slávnostných rúch, na holohumnici pri vchode do brány Samárie. A všetci proroci prorokovali pred nimi.11Cidkijá, syn Kenaanov, si urobil železné rohy a ohlasoval: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrčanov až do ich zničenia.12Podobne prorokovali všetci proroci: Vytiahni proti Rámót-Gileádu, budeš mať úspech. Hospodin ti ho vydá do rúk.
13Posol, ktorý šiel, zavolal Míchu a hovoril mu: Pozri, reči prorokov sú pre kráľa jednohlasne priaznivé. Nech je aj tvoja reč ako reč jedného z nich. Predpovedaj dobré.14Mícha odpovedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť, čo mi Hospodin povie.15Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, a či to nechať tak? Odpovedal mu: Tiahni, budeš mať úspech. Hospodin ho dá kráľovi do rúk.16Kráľ mu na to povedal: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi hovoril len pravdu v mene Hospodinovom?17Odpovedal: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Hospodin riekol: Tieto nemajú pánov. Nech sa každý navráti v pokoji.18Vtedy povedal izraelský kráľ Jóšáfátovi: Či som ti nepovedal, že mi neprorokuje dobré, iba zlé?19Ten však pokračoval: Počuj teraz slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na tróne. Všetky nebeské voje stáli pred Ním po Jeho pravici a ľavici.20Tu prehovoril Hospodin: Kto omámi Achába, aby vyrazil do boja a padol pri Rámót-Gileáde? Keď jeden hovoril tak, druhý onak,21predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: Ja ho povediem. Hospodin sa ho opýtal: Čím?22"Odvetil: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Nato mu riekol: Ty ho podvedieš; dokážeš to. Vyjdi a urob tak!"23A hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov. Hospodin teda vyriekol proti tebe zlé.
24Vtedy pristúpil Cidkija, syn Kenaanov, udrel Míchu po líci a povedal: Ako to? Duch Hospodinov odišiel odo mňa, aby hovoril k tebe?25Mícha riekol: Však ty uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa skryl.26Nato izraelský kráľ povedal: Chyť Míchu a odveď ho späť k Amótovi, veliteľovi mesta, a Jóášovi, kráľovmu synovi.27Povedz: Toto rozkazuje kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia, nech je o chlebe a vode, kým neprídem v pokoji.28Mícha sa ozval: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, neprehovoril ku mne Hospodin. A dodal: Počujte to všetky národy!
Achábova smrť
29Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát vytiahli proti Rámót-Gileádu.30Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Ja sa preoblečiem a pôjdem do boja, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa teda preobliekol a šiel do boja.31Sýrsky kráľ rozkázal tridsiatim dvom veliteľom vojnových vozov: Nebojujte ani proti malému ani proti veľkému, ale proti samému izraelskému kráľovi.32Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, povedali si: To je izraelský kráľ - a obrátili sa do boja proti nemu. Jóšáfát vykríkol o pomoc.33No len čo velitelia vojnových vozov spozorovali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho.
34Vtedy istý muž natiahol nevdojak luk a zasiahol medzi spony pancierov izraelského kráľa. Ten rozkázal svojmu vozatajovi: Vyvez ma z tábora, lebo som ranený.35Keďže sa boj v ten deň stále stupňoval, zostal kráľ vo voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany vytiekla na dno voza.36Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!37Tak zomrel kráľ. Keď prišli do Samárie, pochovali v nej kráľa.38Keď vyplachovali voz pri Samárskom rybníku, psy lízali kráľovu krv a neviestky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré vyriekol Hospodin.39Ostatné Achábove činy, všetko, čo vykonal, dom zo slonoviny, ktorý vystaval, a všetky mestá, čo vybudoval, sú opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.40Keď Acháb usnul so svojimi otcami, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Achazja.
Judský kráľ Jóšáfát
41Jóšáfát, syn Ásov, sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achába.42Jóšáfát mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval dvadsaťpäť rokov. Meno jeho matky bola Azúbá, dcéra Šilchího.43Chodil celkom po cestách svojho otca Ásu, neodchýlil sa od nich, robil, čo sa páčilo Hospodinovi.44Len výšiny nezmizli, lebo ľud ešte obetoval a kadieval na nich.45Jóšáfát nažíval s izraelským kráľom v pokoji.46Ostatné Jóšáfátove činy, jeho hrdinstvo, ktoré dokázal, i ako bojoval, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
47Aj zvyšok zasvätencov smilnej bohoslužby, ktorí zostali z čias jeho otca Ásu, odstránil zo zeme.
48V Edóme vtedy nebol kráľ, len kráľovský miestodržiteľ.49Jóšáfát dal zhotoviť taršíšske lode, ktoré mali ísť do Ófíru po zlato, ale nešli, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi.50Vtedy povedal Achábov syn Achazja Jóšáfátovi: Nech idú moji služobníci s tvojimi na lodiach. Jóšáfát však nechcel.
51"Keď Jóšáfát usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste Dávida, jeho otca; po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehórám."
Izraelský kráľ Achazja
52Achazja, syn Achábov, sa stal kráľom v sedemnástom roku judského kráľa Jóšáfáta a kraľoval nad Izraelom dva roky.53Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, chodil po cestách svojho otca a svojej matky, po cestách Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu.54Slúžil Baalovi, klaňal sa mu a poburoval Hospodina, Boha Izraela, celkom tak, ako to robil jeho otec.
Aktuálne označené:
Prvá kráľov 22: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.