Kohelet — Kazateľ 2
2
Márnosť bohatstva a radosti
1"Povedal som si:
Nože, skúsim to s radosťou;
užívaj dobré veci!
A hľa - i to je márnosť.
"2O smiechu som povedal: Pochabosť.
A o radosti: Čo prospeje?
3Pomyslel som si,
že vínom osviežim svoje telo,
ovládajuc myseľ múdrosťou,
a bláznivosti sa budem držať
až dotiaľ,
kým neuvidím,
čo je prospešné pre ľudí,
čo majú robiť pod slnkom
pri krátkom počte dní svojho života.
4Podujal som sa na veľké veci:
Vystaval som si domy,
vysadil som si vinice,
5založil som si záhrady a sady
a nasadil som v nich
ovocné stromy všetkých druhov.
6Urobil som si jazerá,
aby sa z nich zvlažoval les,
v ktorom rástli stromy.
7"Kúpil som si otrokov a otrokyne;
mal som aj
doma narodených sluhov,
veľké stáda dobytka
a mnoho oviec,
viac ako všetci,
ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.
"8"Nahromadil som si aj striebra a zlata
i pokladov od kráľov a z krajín;
zadovážil som si
spevákov a speváčky,
aj čo je ľuďom rozkošou:
mnoho žien.
"9"Vzrástol som a prevýšil všetkých,
ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme;
nad tým moja múdrosť
zostávala pri mne.
"10"Čokoľvek si moje oči zažiadali,
neodmietol som im;
svojmu srdcu som neodoprel
nijakú radosť;
lebo moje srdce malo radosť
zo všetkej svojej námahy;
a to mi bolo odmenou
za všetku moju námahu.
"11"Vtedy som obrátil pozornosť
na všetky diela,
ktoré moje ruky vykonali,
a na námahu,
ktorú som vynaložil
na ich vykonanie,
a hľa - to všetko bola márnosť
a honba za vetrom;
z ničoho niet úžitku pod slnkom."
Rovnaký údel múdreho i blázna
12Potom som sa obrátil,
aby som sa pozrel na múdrosť,
na pochabosť i na bláznovstvo.
Lebo čo bude robiť človek,
ktorý príde po kráľovi?
To, čo iní robili dávno predtým.
13Videl som, že múdrosť
má takú výhodu pred bláznovstvom,
akú výhodu má svetlo pred tmou.
14Múdry má oči vo svojej hlave,
kým blázon chodí v temnote.
A predsa som spoznal,
že rovnaký údel postihne všetkých.
15Preto som si povedal:
Ak ma taký údel stihne ako blázna,
načo som vynikal múdrosťou?
A povedal som si: Aj to je márnosť.
16Pamiatka po múdrom
ani po bláznovi netrvá naveky,
v budúcich dňoch sa zabudne
na všetko
a múdry umiera tak ako blázon.
17Vtedy som znenávidel život,
lebo sa mi sprotivilo všetko,
čo sa deje pod slnkom.
Veď všetko je márnosť
a honba za vetrom.
Márnosť prílišnej námahy
18Znenávidel som všetku svoju lopotu,
ktorou som sa umáral pod slnkom,
ktorú musím zanechať tomu,
čo príde po mne.
19A ktovie, či bude múdry, a či blázon?
Vládnuť však bude
nad všetkými plodmi môjho trudu,
na ktorý som vynaložil námahu
a múdrosť pod slnkom.
Aj to je márnosť.
20Preto som dospel k zúfalstvu
nad všetkou lopotou,
ktorú som s námahou konal
pod slnkom.
21Lebo tu je človek, ktorý sa namáhal
s múdrosťou, poznaním a zručnosťou,
ale musí to odovzdať človeku,
ktorý na to nevydal námahu.
Aj to je márnosť a veľké zlo.
22Nuž čo má človek
zo všetkého svojho ustávania
a z úsilia srdca,
ktorým sa umáral pod slnkom?
23"Veď po celý jeho život bolesť
a mrzutosť sú jeho zamestnaním;
ba ani v noci jeho srdce neodpočíva.
Aj to je márnosť.
"24Nič nie je lepšie pre človeka
ako jesť a piť
a dožičiť si dobré veci
pri svojej lopote.
Aj to som zbadal, že to pochádza
z Božej ruky.
25Lebo kto môže jesť a užívať
bez Neho?
26"On totiž dáva človeku,
ktorý sa mu páči,
múdrosť, poznanie i radosť;
ale tomu, kto hreší,
dáva úlohu zbierať, hromadiť
a dávať tomu, ktorý sa páči Bohu.
Aj to je márnosť a honba za vetrom."
Aktuálne označené:
Kohelet — Kazateľ 2: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.