Jeremiáš 4
4
1Ak sa chceš obrátiť, Izrael
- znie výrok Hospodinov -
navráť sa ku mne!
A ak odstrániš svoje ohavnosti
spredo mňa,
a nebudeš blúdiť,
2ale budeš prisahať:
Na živého Hospodina!
úprimne, pravdivo a spravodlivo -
vtedy sa Ním budú žehnať národy
a budú sa Ním chváliť.
3Lebo takto vraví Hospodin
mužom Júdu a Jeruzalema:
Preorte si úhor a nesejte do tŕnia!
4Obrežte sa Hospodinovi,
odstráňte predkožku svojho srdca,
mužovia Júdu a občania Jeruzalema,
aby nevyšľahol môj hnev ako oheň
a nehorel neuhasiteľne
pre vaše zlé skutky.
Nebezpečie zo severu
5Oznámte v Judsku,
rozhláste v Jeruzaleme a vravte:
Zatrúbte na trúbu v krajine,
na plné hrdlo volajte a vravte:
Zhromaždite sa a poďme
do ohradených miest!
6Vztýčte zástavu na Sion!
Utečte do bezpečia, nestojte,
lebo od severu privediem
pohromu a veľkú skazu.
7Zo svojej húšťavy vystúpil lev
a zhubca národov sa pohol,
vyšiel zo svojho miesta,
aby z tvojej krajiny urobil púšť.
Tvoje mestá sa rozpadnú,
budú bez obyvateľov.
8Preto pripášte si vrecovinu,
nariekajte a kvíľte,
lebo pálčivý hnev Hospodinov
sa neodvrátil od nás.
9V ten deň
- znie výrok Hospodinov -
zmizne odvaha kráľa
aj odvaha kniežat,
predesení budú kňazi
a proroci užasnú.
10Vtedy povedia:
Ach, Hospodine, Pane,
naozaj veľmi sa sklamal
tento ľud a Jeruzalem,
keď si hovoril: Budete mať pokoj!
a zatiaľ meč siaha na život.
11V tom čase povedia
tomuto ľudu a Jeruzalemu:
Horúci vietor z holí valí sa z púšte
priamo k dcére môjho ľudu,
nie, aby previal a precúdil.
12"Vietor prisilný to pre nich;
na môj rozkaz príde.
Teraz aj ja vynesiem rozsudky
nad nimi!
"13"Zdvihne sa ako oblaky
a jeho vozy ako povíchrica,
jeho kone sú rýchlejšie ako orly;
beda nám; sme zničení!
"14Umy si srdce od zla, Jeruzalem,
aby si sa zachránil.
Dokedy budeš prechovávať v sebe
svoje nešľachetné úmysly?
15Veď počuj! Z Dánu podávajú správu
a skazu hlásajú z pohoria Efrajim.
16Pripomínajte národom,
zvestujte Jeruzalemu:
Obliehatelia prichádzajú
z ďalekej krajiny
a ozývajú sa proti mestám judským.
17Sťa poľní strážcovia sú okolo neho,
lebo mne sa priečil
- znie výrok Hospodinov.
18Tvoje cesty a tvoje skutky
ti to spôsobili,
pre tvoje zlo je to trpké
a zachvacuje ti to srdce.
Prorok žalostí nad skazou krajiny
19Hruď moja, hruď moja,
bolesťou sa zvíjam!
Ó, steny môjho srdca!
Srdce sa vo mne búri,
nemôžem mlčať,
lebo ja počujem zvuk trúby,
vojnový poplach.
20"Skazu za skazou hlásia,
lebo hynie celá krajina;
zrazu pustnú moje šiatre,
v okamihu moje stanové závesy.
"21Dokedy mám vidieť zástavu
a počuť hlahol trúby?
22Veď bláznivý je môj ľud,
nepoznáva ma.
Sú to pochabí synovia,
a nie sú rozumní.
Múdri sú na to, aby zle robili,
ale dobre konať nevedia.
Koniec všetkého
23"Pozrel som na zem,
a hľa, beztvárna je a pustá;
aj na nebesá, ale ich svetla nebolo.
"24Pozrel som na vrchy,
a hľa, chveli sa,
i všetky kopce sa klátili.
25Pozrel som, a hľa, nebolo človeka,
a všetko nebeské vtáctvo uletelo.
26Pozrel som, a hľa,
ovocný sad bol púšťou
a všetky jeho mestá sa zrúcali
pred Hospodinom,
pred Jeho pálčivým hnevom.
27Lebo takto vraví Hospodin:
Pustatinou bude celá krajina,
ale úplne ju nezničím.
28Pre toto trúchliť bude zem
a hore sčernejú nebesá,
lebo som vyriekol, čo zamýšľam,
neľutujem to,
ani neodstúpim od toho.
29"Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcov
uteká celé mesto;
vchádzajú do húštin
a vystupujú na bralá.
Všetky mestá sú opustené
a nikto nebýva v nich.
"30Ale ty, spustošená, čo chceš robiť,
že sa obliekaš do purpuru,
že sa prizdobuješ zlatým skvostom,
že si zväčšuješ oči líčidlom?
Darmo sa krášliš,
milenci tebou pohŕdajú,
siahajú ti na život.
31Lebo počujem akoby krik rodičky,
úzkostný nárek akoby prvorodičky,
krik dcéry Sion, ktorá vzdychá,
zalamuje rukami:
Beda mi, omdlievam pred vrahmi.
Aktuálne označené:
Jeremiáš 4: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.