Jób 17
17
Boh je Jóbovi zárukou
spravodlivosti
1Môj duch je zlomený,
moje dni vyhasli,
ostáva mi len hrob.
2Veru, posmech je mojím údelom,
a moje oči sa unavili ich spurnosťou.
3U seba zlož za mňa záloh!
Kto iný by mi podal ruku?
4Lebo Ty si im zastrel myseľ,
aby nechápali,
preto ich ani nevyvýšiš.
5Kým niekto kvôli podielu
udáva priateľov,
oči jeho synov slabnú.
6Urobil ma príslovím pre ľudí
a predo mnou si odpľúvajú.
7Oko sa mi kalí od príkoria
a všetky moje údy sú sťa tieň.
8Poctiví žasnú nad tým
a nevinný sa rozhorčuje
nad bohorúhačom.
9"Spravodlivý sa drží svojej cesty;
kto má čisté ruky, silnie stále viac.
"10Vy však poďte sem znova všetci,
i keď múdreho medzi vami
nenájdem.
11"Moje dni uplynuli;
zničené sú moje plány,
nádeje môjho srdca.
"12Obracajú mi noc na deň:
svetlo je vraj bližšie ako tma.
13"Či môžem dúfať?
Podsvetie mi bude domom;
vo tme usteliem si lôžko;
"14hrobovej jame poviem:
Ty si môj otec!
a červom: Matka a sestra moja!
15Kde je teda moja nádej?
Kto uzrie splnenie mojej nádeje?
16Zostúpia so mnou do podsvetia,
ak spolu klesneme do prachu.
Aktuálne označené:
Jób 17: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.