Jób 29
29
Jóbove reči k Bohu
Spomienka na predošlé šťastie
1Potom Jób pokračoval vo svojej výpovedi a povedal:
2Kiežby som bol
ako v predošlých mesiacoch,
ako za čias,
keď ma Boh ochraňoval,
3keď mi Jeho svieca žiarila
nad hlavou,
pri Jeho svetle som prechádzal
temnotou,
4vtedy, keď som bol
v časoch svojej mladosti,
za Božej priazne nad mojím stanom,
5keď ešte Všemohúci bol so mnou
a moji chlapci boli vôkol mňa,
6keď moje kroky kúpali sa v mlieku
a skala pri mne vylievala prúdy oleja.
7Keď som vychádzal bránou mesta
a na námestí som si staval sedadlo,
8"keď ma videli mládenci, skrývali sa,
starci povstali a zostávali stáť;
"9kniežatá sa zdržovali slov
a dlaň si kládli na ústa.
10Aj šľachticom sa pridúšal hlas
a jazyk sa im lepil k podnebiu.
11Keď ma ucho počúvalo,
blahoslavilo ma,
a keď oko videlo,
vydávalo o mne svedectvo,
12že som zachraňoval bedára,
keď volal o pomoc,
aj sirotu, keď nemala pomocníka.
13Požehnanie hynúcich
prichádzalo na mňa
a srdce vdov
som privádzal k plesaniu.
14Ja som si obliekol spravodlivosť
a mňa odievalo moje právo
ako plášť a turban.
15Slepému som bol očami
a chromému bol som nohami.
16Chudobným bol som otcom
a aj neznámemu som preskúmal spor.
17Nešľachetníkom som rozbíjal čeľuste
a korisť zo zubov som im vyrážal.
18I pomyslel som si:
Skonám len so svojím hniezdom
a svoje dni rozmnožím sťa piesok,
19môj koreň má prístup k vode
a rosa nocuje na mojich ratolestiach.
20Úcta voči mne ostane pri mne nová
a kuša v mojej ruke sa omladí.
21Počúvali ma a čakali,
mlčky vyčkávali moju radu.
22Po mojich slovách už neprehovorili,
natoľko ich skropila moja reč.
23Čakali na mňa ako na dážď,
otvárali ústa ako na jarný dážď.
24Usmial som sa na nich,
keď nemali dôvery,
jas mojej tváre neskalili.
25Určoval som im cestu,
predsedal som im,
trónil som ako kráľ
uprostred vojska,
ako ten, ktorý smutných potešuje.
Aktuálne označené:
Jób 29: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.