Veľpieseň 6
6
1Kam odišiel tvoj milý,
ty, najkrajšia zo žien?
Kam sa obrátil tvoj milý?
Pohľadáme ho spolu s tebou.
2Môj milý zostúpil do svojej záhrady,
k balzamovým hriadkam,
pásť prišiel do záhrad,
nazbierať ľalie.
3Ja patrím svojmu milému
a mne patrí on,
ktorý pasie medzi ľaliami.
4Krásna si ako Tirca, moja milovaná,
pôvabná ako Jeruzalem.
Hrozná ako šíky pod koruhvou.
5Odvráť odo mňa svoje oči,
lebo ma uvádzajú do zmätku.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz,
čo zostupuje z Gileádu.
6Tvoje zuby sú ako stádo oviec,
ktoré vystupujú z kúpeľa.
Každá z nich má po dvoje mláďat,
jalovej medzi nimi niet.
7Tvoje sluchy
sú ako krížalky granátového jablka
za tvojím závojom.
8Kráľovien je šesťdesiat
a osemdesiat je vedľajších žien,
i mladíc bez počtu.
9Jediná je moja holubica, dokonalá,
jedináčkou je svojej matke,
čistá je ona tej, čo ju zrodila.
Devy ju videli
a blahoslavili ju,
kráľovné i vedľajšie ženy
ju oslavovali.
10Ktože je tá,
čo pozerá sa dolu sťa zora,
krásna ako spln mesiaca,
jasná ako slnko,
hrozná ako šíky pod koruhvou?
11Zišla som do orechovej záhrady
pozrieť sa na púčky v údolí,
pozrieť sa, či ženie vinič,
či kvitnú granátovníky.
12Bez toho, aby som vedela,
duša ma uniesla
do vozov Ammínádíbových.
Aktuálne označené:
Veľpieseň 6: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.