Bojisko v mysliUkážka

Väčšie veci

Preto vám hovorím: Nestarajte (nebuďte v obavách a znepokojení) sa o svoj život, že čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete. Či nie je život viac [väčšej hodnoty] ako pokrm a telo [viac a lepšie] ako odev?  A kto z vás starajúc sa môže pridať k veľkosti svojej postavy jeden lakeť? - MATÚŠ 6:25,27

Diabol neustále vedie vojnu na bojisku našej mysle. Naša duša je hmatateľnou oblasťou medzi našim duchom - miestom, kde žije sám Boh - a naším fyzickým telom. Je tvorená našou mysľou, vôľou a emóciami - hovorí nám, čo si myslíme, čo chceme a ako sa cítime. Keď sa naša myseľ neustále plní nepokojom, obavami a úzkosťou, náš vnútorný, Bohom daný hlas porozumenia a pochopenia, je prehlušený. V tomto nestabilnom stave už ani nevieme, čo Božia vôľa hovorí, že by sme mali alebo nemali robiť.

Keď dovolíme diablovi, aby premohol našu myseľ obavami a úzkosťou, namiesto nasledovania Božieho Ducha, potom žijeme život tela a udržuje nás to mimo Božej vôle. Rimanom 8:8 hovorí toto: „Tí, čo žijú v tele [uspokojujú chute a podnety ich telesnej prirodzenosti], nemôžu sa páčiť Bohu.“ (SEB) Toto neznamená, že nás Boh nemiluje. Jednoducho to znamená, že nie je spokojný a ani nebude akceptovať telesné správanie.

Boh sa stará o nás a naše potreby. Chce pre nás oveľa väčšie veci, ako my chceme sami pre seba. Musíme tvrdo bojovať, aby sme odolali pokušeniu prijať diablove nekončiace lži. Keď som už bola „otrávená“ mojim životom bez pokoja, rozhodla som sa spraviť všetko pre to, aby som dosiahla pokoj. Pýtala som sa Boha, čo mám robiť. Odpovedal veľmi jasne: „Joyce, potrebuješ začať žiť na hlbšej úrovni.“ Pán mi nakoniec zjavil, že hlbšou úrovňou, na ktorej som potrebovala žiť, bola úroveň Ducha.

Aby sme si naozaj mohli užívať život hojnosti, za ktorý Ježiš zomrel, aby nám ho dal, musíme si prestať robiť starosti s tým, čo si myslíme, že chceme alebo potrebujeme a musíme začať nasledovať pobádania Ducha Svätého. To je posolstvo proti obavám. Nezáleží na tom, či je tvoja potreba jedlo, práca, správne oblečenie, najlepšia škola pre tvoje dieťa, tvoja budúcnosť alebo budúcnosť tvojej rodiny - Boh vie a Boh sa stará. Klamstvom satana je zašepkanie: „Boh sa o teba nestará. Ak by sa Boh naozaj staral, nebol by si v tomto zmätku.“

Keď sme zameraní na seba - čo nemáme - máme málo energie na to, aby sme sa zamerali na iných, oslovili ich a pomohli im. Nedostaneme zaplatené za to, že sa obávame, že stratíme našu prácu alebo budeme mať nedostatok peňazí na zaplatenie účtov. Ale keď dôverujeme Bohu, že sa postará o každú našu potrebu, sme slobodní podeliť sa s tým, čo máme.

Dovoľ mi ťa povzbudiť, aby si si prestal robiť starostí o svoje vlastné potreby a namiesto toho, sa sústredil na Božie Slovo. Možno si budeš musieť povedať nahlas: „Boh ma miluje a nič ma nemôže oddeliť od Jeho lásky. Počul moje vyznanie hriechu, odpustil mi a očistil ma. Má pozitívny plán pre moju budúcnosť, pretože to hovorí Jeho Slovo“ (pozri Rimanom 8:38-39, 1Ján 1:9, Jeremiáš 29:11).

Zakaždým, keď sa objavia obavy a úzkosti, aby sa pokúsili ukradnúť ti tvoju spravodlivosť, pokoj a radosť, zisti, čo hovorí Božie Slovo a potom otvor ústa a prehlasuj Slovo. Božím cieľom je, dostať nás do bodu, v ktorom bez ohľadu na to, čo sa deje, zostávame v pokoj. Kto nás udrží v pokoji? Odpoveďou na túto otázku je moc Ducha Svätého pracujúca v našom vnútri. Boh chce, aby sme si rozvinuli zvyk utekať k Nemu pre milosť odolávať diablovým lžiam. Pravda však nakoniec zvíťazí a zmení náš život!

Môj nebeský Otče, ďakujem Ti, že sa o mňa staráš a ubezpečuješ ma, že Ty zaopatríš každú potrebu, ktorú mám. Príliš často som dovolil obavám vkradnúť sa a ukradnúť moju radosť alebo pokoj. Kvôli obavám o malé veci, sa niekedy nedokážem sústrediť na väčšie veci, ktoré pre mňa robíš v tomto živote. V mene Ježiša Krista, osloboď ma od veci, ktoré má spútavajú, aby som Ťa slobodne uctieval a slúžil Ti. Amen.