Modlitba - Timothy KellerUkážka

Sila modlitieb teda nespočíva primárne v našom úsilí a snahe alebo v nejakej technike, ale skôr v tom, ako poznáme Boha. Môžeš reagovať: „Ale Boh počuteľne prehovoril k Jóbovi z búrky. Kiežby tak Boh prehovoril ku mne.“ Odpoveď je, že my máme niečo lepšie, nevyčísliteľne jasnejšie vyjadrenie Božieho charakteru. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi... On je odblesk Jeho slávy a obraz Jeho podstaty“ (Žid 1,1 – 3, SEB).

Ježiš Kristus je to Božie Slovo (J 1,1 – 14), pretože nie je možná komplexnejšia, osobnejšia a nádhernejšia Božia komunikácia. Nedokážeme priamo hľadieť na slnko. Jeho veľkoleposť by okamžite ohromila a zničila náš zrak. Musíme naň hľadieť cez filter, a tak môžeme vidieť jeho veľkú žiaru a farby. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista, ako nám Ho ukazuje Písmo, pozeráme sa na Božiu slávu cez filter ľudskej prirodzenosti. Ako uvidíme, toto je jeden z mnohých dôvodov, prečo sa kresťania modlia „v Ježišovom mene“. Skrze Krista sa modlitba stáva tým, čo škótsky reformátor John Knox nazval „sústredený a dôverný rozhovor s Bohom“ a Ján Kalvín „intímny rozhovor“ veriacich s Bohom, alebo inde „ľudí s Bohom“ – obojsmerné dorozumievanie. „... lebo skrze Neho [Krista] obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu.“ (Ef 2,18)