Pôstne obdobieUkážka

Boh sa stará

Čítanie: Lukáš 12,13-34

SOAP: Lukáš 12,29-30

Dávanie je ošemetná vec. Všetci sme citliví na peniaze, pretože ich všetci potrebujeme k životu. Jedlo, bývanie a oblečenie stoja peniaze. Aj všetky ostatné veci, ktoré nie sú absolútnou nevyhnutnosťou pre prežitie, stoja peniaze – ako autá, elektronika, koníčky, cestovanie aj vzdelanie.

Často sme v pokušení žiť ako boháč v Lukášovi v 12. kapitole. Tento muž bol natoľko úspešný, že mal problém uskladniť svoj majetok. Namiesto toho, aby uznal, že všetko, čo má, je dar od Boha a že sa o svoje bohatstvo môže podeliť s ostatnými, postavil väčšie sklady obilia. Svoju istotu vložil do svojho bohatstva a veril, že keďže má dosť, nebude sa musieť trápiť po zvyšok svojho života.

Nikto z nás nechce mať starosti s napĺňaním svojich základných potrieb. Spoľahnúť sa na peniaze sa zdá byť najjednoduchším riešením. Ale naša viera v Boha tým nerastie. Ježiš povedal svojim učeníkom, aby sa nestarali o svoje fyzické potreby. Bez ohľadu na to, čo im chýbalo, Boh im poskytol presne to, čo potrebovali. Ich bezpečie bolo v Ňom, nie v tom, čo mali. Aj keď máme hojnosť a bohatstvo, nikto z nás nemôže svoj život predĺžiť, a podobne ako ten boháč, ani my si nemôžeme vziať so sebou nič zo svojho bohatstva, keď zomrieme.

Potom, čo Ježiš uistil svojich učeníkov, že sa o nich vždy postará a zabezpečí ich, povedal: „Predajte svoj majetok a dajte chudobným.“ Sľúbil, že im poskytne to, čo potrebujú, aby mohli štedro rozdávať tým, ktorí to potrebujú.

Ak bojujeme s dávaním, nie je to preto, že by sme nemali dostatok prostriedkov. Dávanie je otázkou viery, nie otázkou zdrojov. Je prejavom našej viery. Ukazuje, do akej miery veríme, že sa Boh postará o naše potreby. Ak sme presvedčení, že nám vždy dá to, čo potrebujeme, budeme ochotnejší dávať druhým.