SAN MARCOS 9
9
1Jesús jei vi chupe reta:
—Añete che jae peve, ndei amogüe kuae pe ñogüɨnoi vae omano mbove, oecha retata ou Tumpa iporookuaía mbaepuere ndive vae.
Jesús oyemoambuae
(Mt 17.1-13; Lc 9.28-36)
2Ova ara ma oasa yave, Jesús güɨraja Pedro, Jacobo jare Juan#2 P 1.17-18. ïru reta ipɨte güi metei ɨvɨtɨ guasu ɨvate vae re, jare joko pe oyemoambuae jae reta jóvai. 3Jemimonde jembipe tïiasɨ iroɨ rami. Mbaetɨ metei ave ombaeputuka vae ipuere omotïiasɨ jökorai. 4Jare oyekuaa chupe reta Elías jare Moisés imiari ñogüɨnoi Jesús ndive. 5Jayave Pedro jei Jesús pe:
—Oporomboe vae, jaekavi roï kuae pe. Royapota kuae pe mboapɨ küaraɨa ñairaka pegua, metei ndeveguarä, metei Moisés peguarä jare metei Elías peguarä.
6Pedro mbaetɨ oikuaa mbae jei vaerä, echa okɨɨye yae reta. 7Jayave ou amapɨtu omoküaraɨa reta, jare amapɨtu güi oyeendu ñee jei: “Kuae ko jae cheRaɨ aaɨu yae vae. Peyeapɨsaka jese.”#Mt 3.17; Mc 1.11; Lc 3.22. 8Jare omae reta ye yave, mbaetɨ ma oecha kia jae reta ndive, jaeño Jesús.
9Jare ɨvɨtɨ guasu güi ogüeyɨ yogüeru ramboeve, Jesús oyókuai reta agüɨye vaerä omombeu reta kia pe ave jókuae oechagüe vae, ndei jae Kuimbaerä oyeapo vae oikove ye omanogüe reta ipɨte güi mbove. 10Jáeramo mbaetɨ jei reta mbae kia pe ave, ërei oparandu reta oyoupe: “¿Mbae pa oipota jei oikove yeta omanogüe reta ipɨte güi vae?” 11Jayave jae reta oparandu Jesús pe:
—¿Maera pa mborookuai re oporomboe vae reta jei Elías räri ko outa?#Mal 4.5; Mt 11.14.
12Jesús jei chupe reta:
—Añete Elías räri ko outa, jare oyapokatuta opaete mbaembae. ¿Mbaetɨ yera oyekuatía oï che Kuimbaerä ayeapo vae aiporara yaeta jare opaete vae chereröɨrota? 13Ërei che jae peve, Elías ou ma ko, jare oyapo reta chupe jae reta jeigüe, Tumpa Iñee pe oyekuatía oï jesegua rami.
Jesús ombogüera kunumi aña oya jese vae
(Mt 17.14-21; Lc 9.37-43)
14Jare yogüeru oväe yave ïru jemimboe reta ñogüɨnoia pe, oecha jeta vae yatɨ ñogüɨnoi jese reta, jare mborookuai re oporomboe vae reta oyoaka ñogüɨnoi jae reta ndive. 15Jayave opaete joko pe ñogüɨnoi vae reta oecha Jesús, jare ipɨakañɨ reta. Javoi osɨi yogüeru reta ikotɨ, jare oyapo reta chupe maraetei. 16Jayave Jesús oparandu chupe reta:
—¿Mbae re pa peyoaka peï jae reta ndive?
17Jayave metei kuimbae yatɨ vae reta ipɨte pe oï vae jei chupe:
—Oporomboe vae, aru ndeve cheraɨ, aña oya jese jare omboupa vae. 18Jare kerupi oïa pe aña oya jese yave, joko pe omborɨrɨi, iyuru tɨrɨyɨi, jäi ombokɨrɨrɨu jare omombiru yae ma. Aiporu tëi ma nderemimboe reta pe ombosɨrɨ vaerä aña chugüi, ërei mbaetɨ ipuere reta.
19Jayave Jesús jei chupe reta:
—Oporogüɨroviambae reta. ¿Kërai regua pa aikota pe reta ndive? ¿Kërai regua pa pogüɨropɨata? Peru cheve kuae pe.
20Jayave güeru chupe, jare aña oecha yave Jesús, jupiveiño omborɨrɨi täta jókuae kunumi jare oa ɨvɨ re. Oyapayere, jare iyuru tɨrɨyɨi. 21Jayave Jesús oparandu tu pe:
—¿Kërai yave ma pa oyeapo chupe kuae?
Tu jei chupe:
—Michi güive. 22Jare jeta vese ma oitɨ tata pe jare ɨ pe, oyuka vaerä tëi. Ërei nde ndepuere yave mbae reyapo chupe, oreparareko jare oremborɨ.
23Jayave Jesús jei chupe:
—Nde rerovia ko yave, echa opaete oporogüɨrovia vae pe mbaetɨ mbae yavai.
24Jupivei kunumi tu iñeeäta reve jei:
—Arovia, ërei chemborɨ aporogüɨrovia vaerä.
25Jare Jesús oecha yave yatɨ jeta jese vae, oñeengata aña pe, jei:
—Aña oporomboupa jare oporomboapɨsambae vae, esɨrɨ kuae kunumi güi, jare agüɨye etei mo eya ye jese.
26Jayave aña jäse, jare omborɨrɨi täta kunumi, osɨrɨ chugüi. Jare kunumi omanoecha opɨta. Jare jeta joko pe ñogüɨnoi vae reta jei:
—¡Omano!
27Ërei Jesús oipɨɨ ipo pe, jare omopüa. Jare kunumi oyemboɨ. 28Jare Jesús oike yave metei o pe, jemimboe reta oparandu chupe, jae retaño jae ndive ñogüɨnoi yave:
—¿Maera pa ore mbaetɨ orepuere rombosɨrɨ jókuae aña?
29Jare jei chupe reta:
—Kuae nunga aña mbaetɨ ko oëiño, jaeño yerure rupi jare tembíu güi yekuaku rupi.
Jesús omombeu ye omanota vae regua
(Mt 17.22-23; Lc 9.44-45)
30Jesús jare jemimboe reta yogüɨraja yave joko güi, oasa Galilea rupi. Jare mbaetɨ oipota kia ave oikuaa, 31echa omboe güɨnoi jemimboe reta, jei:
—Che Kuimbaerä ayeapo vae chemeeta opaete vae reta ipo pe vae. Jare cheyuka retata Ërei amano yave, mboapɨ araa pe aikove yeta.
32Ërei jae reta mbaetɨ oikuaa kavi mbae re ra Jesús imiari vae, jare oipoɨu oparandu reta vaerä chupe jese.
¿Kia pa jae tenondegua?
(Mt 18.1-5; Lc 9.46-48)
33Jare yogüɨraja oväe Capernaum pe. Jare o pe ma ñogüɨnoi yave, Jesús oparandu jemimboe reta pe:
—¿Mbae re pa peyoaka peyu peiko tape rupi?
34Ërei jae reta ikïriiño. Echa tape rupi jae reta oyoaka yogüeru, kia ra chugüi reta tenondeguarä.#Lc 22.24. 35Jayave Jesús oguapɨ, jare oenɨi jókuae doce jemimboe reta, jare jei chupe reta:
—Kia oipota oiko tenondeguarä vae, toñemomichi opaete vae güi, jare toyeokuai opaete ïru reta pe.#Mt 20.26-27; 23.11; Mc 10.43-44; Lc 22.26.
36Jayave oenɨi metei michia, jare oñono chupe reta mbɨte pe; javoi ovoɨ, jare jei chupe reta:
37—Jare kia omboresive yave kuae nunga michia cheree re vae, che ko chemboresive. Jare jókuae chemboresive vae, omboresive ko chembou vae.#Mt 10.40; Lc 10.16; Jn 13.20.
Mbaetɨ oyovaicho yande ndive vae ñaneïru ko
(Mt 10.42; Lc 9.49-50)
38Jayave Juan jei Jesús pe:
—Oporomboe vae, roecha metei kuimbae nderee pe ombosɨrɨ aña reta oya jese vae reta güi, jare royopia agüɨye mo vaerä oyapo. Echa jae ñaneïruä ko.
39Jare Jesús jei chupe:
—Agüɨye peyopia. Echa cheree re mɨakañɨ oyapo vae, ngaraa jupiveiño jei ikavimbae vae chekotɨ. 40Echa mbaetɨ oyovaicho yande ndive vae yandemborɨ ko.#Mt 12.30; Lc 11.23. 41Kia nunga vae omee peve ɨ metei tasa cheree re yave, amboekoviata chupe, cheré perovia ramo.#Mt 10.42.
Oyavɨuka ïru pe vae
(Mt 18.6-9; Lc 17.1-2)
42“Kia nunga vae mbaemboavai oñono michia güɨrovia cheré vae pe vae, ikavi ko oñeapɨti iyayu re metei ita tuicha vae oyembaeso pɨpe vae, javoi oyemombo ɨguasu pe. 43Ndepo jovaicho oyapouka yave mbaeyoa ndeve, eyasɨa ndeyeugüi. Jaekaviño ko tekove opambae vae renoi vaerä metei ndepo ndiveño, tata guasu opambaea pe mókoi ndepo reve reo vaerägüe güi.#Mt 5.30. 44Jókuae taso omanombaea pe, jare tata ogüembaea pe. 45Jaeramiño vi ndepɨ jovaicho oyapouka yave mbaeyoa ndeve, eyasɨa ndeyeugüi. Jaekaviño ko tekove opambae vae renoi vaerä ndepɨ jovaichombae reve, tata guasu opambae vae pe mókoi ndepɨ reve reo vaerägüe güi. 46Jókuae taso omanombaea pe, jare tata ogüembaea pe. 47Jaeramiño vi nderesa jovaicho oyapouka yave mbaeyoa ndeve, eekɨ ndeyeugüi. Jaekaviño ko reiko vaerä Tumpa iporookuaía pe nderesa jovaichombae reve, tata guasu pe mókoi nderesa reve reo vaerägüe güi.#Mt 5.29. 48Jókuae taso omanombaea pe, jare tata ogüembaea pe.#Is 66.24.
49Echa opaete vae oyemboembochɨta ko tata pe, mɨmba oñemee Tumpa pe vae oyemboembochɨ rami. 50Yukɨ ikavi ko yau vaerä. Ërei jembochɨä ma yave, ¿këraita pa jembochɨ ye? Peiko yukɨ rami, peiko kavi oyoupi.”#Mt 5.13; Lc 14.34-35.
ప్రస్తుతం ఎంపిక చేయబడింది:
SAN MARCOS 9: GUABD
హైలైట్
షేర్ చేయి
కాపీ

మీ పరికరాలన్నింటి వ్యాప్తంగా మీ హైలైట్స్ సేవ్ చేయబడాలనుకుంటున్నారా? సైన్ అప్ చేయండి లేదా సైన్ ఇన్ చేయండి
Biblia DC Guaraní Bolivia © Bolivian Bible Society, 2001.