YouVersion Logo
Search Icon

Marcos 1

1
Juan ya̱ síkuánuté stékútu̱ꞌún re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun sáɨn
(Mateo 3:1-12; Lucas 3:1-9, 15-17; Juan 1:19-28)
1Suꞌva nka̱jiéꞌé tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús, ya̱ nísotíñú re̱ꞌ ya̱ kúvi Cristo, ya̱ ñani Ndiosíꞌ re̱ꞌ tatúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨ̱vɨ́, jee kúvi re̱ꞌ Se̱ꞌya Ndiosíꞌ. 2Nkuvi sáni ya̱ ntee Isaías. Isaías nkuvi ɨɨn te̱e ya̱ nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ tióꞌ chíji víꞌí. Ntee Isaías nu̱u̱nꞌ tutuꞌ tu̱ꞌun nkachiꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Se̱ꞌya re̱ꞌ:
¡Tɨɨn kuéntáꞌ!
Chi tájí ni̱ꞌ ɨɨn te̱e ni̱ꞌ kachitu̱ꞌún re̱ꞌ tu̱ꞌun ni̱ꞌ xíꞌna ka̱ꞌ nsú káꞌ suvinú,
jee satúꞌva re̱ꞌ rá ñɨvɨ sáva natuꞌva ráa noꞌó sáá kenta nú.
3Ɨɨn nusuyuꞌú ɨɨn te̱e ya̱ kánajíín ne̱ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún sáɨn nu̱u̱nꞌ ntu̱ví ñɨvɨ jee káchíꞌ re̱ꞌ:
“[Satúꞌva rán ánímaꞌ rán sáva koo maniꞌ rán natuꞌva rán nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó kuéntáꞌ] satúꞌva rán ichi kiji re̱ꞌ.
Kuéntáꞌ nasaꞌá na̱a̱ꞌ rán ichi kiaaꞌ re̱ꞌ”,
sukuán ntee Isaías.
4Nkuvi sáni ya̱ ntee Isaías, chi nkenta Juan nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún sáɨn jee síkuánuté re̱ꞌ rá ñɨvɨ. Jee stékútu̱ꞌún re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ sikuánuté re̱ꞌ ráa ré nakani iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi ráa jee kunikɨnꞌ ráa Ndiosíꞌ, sáva kunekáꞌnú iniꞌ Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi ráa. 5Rá ñɨvɨ kuatɨ́ɨn Judea jín nɨꞌɨ ñɨvɨ ñuunꞌ káꞌnú Jerusalén kéne ráa jiáꞌánꞌ ráa teso̱ꞌo ráa tu̱ꞌun xínéꞌénꞌ re̱ꞌ. Jee sáá náꞌmáꞌ ráa kua̱chi ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee síkuánuté Juan ráa nu̱u̱nꞌ nute káꞌnú Jordán.
6Jee ñúꞌún re̱ꞌ saꞌma láꞌví ya̱ kúvi ixi kameyúꞌ jín ɨɨn manchíjí ñɨɨn yɨ́ꞌɨ́ chi̱ji‑i. Jee nyajiꞌ‑i lito̱o̱ꞌ jín nu̱xi ñu̱ñu̱ꞌ yúkú. 7Nste̱kútu̱ꞌún‑u nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ:
―Ya̱ta̱ꞌ ni̱ꞌ, kiji ɨɨn ya̱ kúñáꞌnú nasɨ́kuitɨꞌ re̱ꞌ ka̱ꞌ nsú káꞌ nuꞌuꞌ, ya̱ ni ntu̱né íyó níꞌin ni̱ꞌ ya̱ kuiñɨ ítɨ́ ni̱ꞌ jee nanají ni̱ꞌ ñɨɨn yɨ́ꞌɨ́ ni̱jia̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ. 8Suvini̱ꞌ nsi̱kuánuté ránoꞌó jín nute, soo maáréꞌ sikuánuté re̱ꞌ ránoꞌó jín Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ sáva kɨꞌɨ‑ɨ ánímaꞌ rán ―nkachiꞌ Juan.
Jesús ña̱nuté
(Mateo 3:13-17; Lucas 3:21-22)
9Jee rá ki̱vɨ̱ꞌ yukuán, nkene Jesús ñuunꞌ Nazaret, ya̱ tɨ́ɨn Galilea. Jee Juan nsi̱kuánuté maa nu̱u̱nꞌ nute káꞌnú Jordán. 10Ni kua̱kene Jesús nu̱u̱nꞌ nute, kuísá niniꞌ re̱ꞌ ya̱ nine antivɨ́ nu̱u̱nꞌ nééꞌ Ndiosíꞌ, jee Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ va̱ji nkuun nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ kuéntáꞌ ɨɨn paloma. 11Jee nkaꞌanꞌ ɨɨn ta̱chi̱yuꞌú ne̱ súkún jee nkachiꞌ‑i:
―Noꞌó kúvi Se̱ꞌya ni̱ꞌ jee ñúnúunꞌ ni̱ꞌ nó jee kúváꞌa víꞌí iniꞌ ni̱ꞌ néꞌyá ni̱ꞌ noꞌó.
Nnu̱kú Satanás sikúvi re̱ꞌ iniꞌ Jesús
(Mateo 4:1-11; Lucas 4:1-13)
12Jee maá hora yukuán, Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ nta̱jí re̱ꞌ Jesús kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún sáɨn nu̱u̱nꞌ ntu ñɨvɨ. 13Jee Jesús nneeꞌ re̱ꞌ yukuán u̱vi̱xiko (40) ki̱vɨ̱ꞌ, jee i̱toꞌoꞌ ta̱chi̱ꞌ néꞌí naní Satanás nnu̱kú‑u nsi̱kúvi‑i iniꞌ Jesús, sáva kaníjiá re̱ꞌ maa, nékúvi, soo ntu nkúvi. Jee nneeꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ íyó rá kitɨ yúkú. Jee rá najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ nchi̱neí ráa Jesús.
Nki̱jiéꞌé Jesús tiñu sáꞌá re̱ꞌ rá ñuunꞌ tɨ́ɨn Galilea
(Mateo 4:12-17; Lucas 4:14-15)
14Sáá ntɨɨn ráa Juan nchiꞌi ráa maa veka̱a, jee ña̱ꞌa̱nꞌ Jesús Galilea stékútu̱ꞌún re̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ, [jie̱ꞌe̱ꞌ na̱ja tátúníꞌ Ndiosíꞌ], 15jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Ya nkenta ki̱vɨ̱ꞌ ñani Ndiosíꞌ, ya̱ va̱kuyatin ya̱ tátúníꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ. Nakani iniꞌ rán jee i̱nu̱ꞌ iniꞌ rán tu̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ, naní evangelio.
Kána Jesús ku̱mi̱ꞌ rá te̱e tɨ́ɨn tia̱ká
(Mateo 4:18-22; Lucas 5:1-11)
16Jee sáá kua̱jia̱ꞌa Jesús yuꞌú nteñúꞌún Galilea, jee niniꞌ re̱ꞌ Simón jín ñaniꞌ‑i Andrés. Ya̱ síkéne ráa ñunu yúꞌvé ráa nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún, chi kúvi ráa te̱e tɨ́ɨn tia̱ká. 17Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kunikɨnꞌ rán kutáꞌán rán jín nuꞌuꞌ. Jee saꞌá ni̱ꞌ ránoꞌó te̱e, ya̱ stútú rán rá ñɨvɨ ki̱vɨ ráa naꞌá Ndiosíꞌ, kua̱ꞌ tɨ́ɨn rán tia̱ká ntañúꞌún ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa.
18Jee ntañúꞌún kuitɨꞌ nxi̱nóo ráa ñunu yúꞌvé ráa, jee nchi̱nikɨnꞌ ráa re̱ꞌ.
19Jee kua̱jia̱ꞌa Jesús yakuꞌ ntíꞌ ka̱ꞌ ichinúúnꞌ, jee niniꞌ re̱ꞌ Jacobo jín ñaniꞌ‑i Juan, rá se̱ꞌya Zebedeo. Ñúꞌún ráa iniꞌ barkúꞌ, jee násaꞌá ráa rá ñunu yúꞌvé tɨ́ɨn tia̱ká. 20Jee kuíntañúꞌún nkana Jesús ráa kunikɨnꞌ ráa re̱ꞌ. Jee nxi̱nóo ráa tátáꞌ ráa Zebedeo iniꞌ barkúꞌ jín rá musúꞌ ráa, jee nchi̱nikɨnꞌ ráa Jesús.
Ɨɨn te̱e ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ néꞌí maa
(Lucas 4:31-37)
21Jee nki̱vɨ ráa jín re̱ꞌ ñuunꞌ Capernaum. Jee sátuꞌ ya̱ kúvi ki̱vɨ̱ꞌ nájiáví rá ñɨvɨ Israel, nki̱vɨ ráa veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel jee nxi̱néꞌénꞌ re̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ. 22Jee nti̱vɨ́ xá xíniꞌ rá ñɨvɨ jie̱ꞌe̱ꞌ rá tu̱ꞌun xínéꞌénꞌ re̱ꞌ ráa, chi xínéꞌénꞌ re̱ꞌ kuéntáꞌ ɨɨn ya̱ nísotíñú, jee kúvi tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑ó, ntu̱ví kuéntáꞌ xínéꞌénꞌ rá mestrúꞌ naní escriba ya̱ xínéꞌénꞌ ráa tu̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ ya̱ ntee Moisés ne̱ yanaꞌán.
23Jee ntañúꞌún kuitɨꞌ ni̱yo ɨɨn te̱e ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ kákini maa iniꞌ veꞌi sinagoga ráa nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel. Jee nka̱najíín‑i nsa̱ꞌá ta̱chi̱ꞌ néꞌí, jee nkachiꞌ‑i:
24―¿Na̱chi kíní nú maánú nteñu ránꞌ, Jesús ñuunꞌ Nazaret! ¿Á va̱ji nú xináánꞌ nú ránuꞌuꞌ? Jíníꞌ va̱ꞌa ni̱ꞌ né ɨɨn kúvi nú. Noꞌó vá i̱i̱ꞌ ya̱ váji nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ ta̱chi̱ꞌ néꞌí.
25Jee nku̱xeenꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ta̱chi̱ꞌ néꞌí vá, jee nkachiꞌ‑i:
―¡Kasɨꞌ yuꞌú nú jee kene nú re̱ꞌ! ―nkachiꞌ Jesús.
26Jee ñaꞌniyɨ̱ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ néꞌí vá re̱ꞌ, jee nka̱najíín kóꞌó re̱ꞌ, jee nkene‑e re̱ꞌ. 27Jee nɨꞌɨ rá ñɨvɨ nti̱vɨ́ xá xíniꞌ ráa, jee jíkátu̱ꞌún ɨɨn inka ráa táꞌán ráa:
―¿Ná kúvi yaꞌá? Ɨɨn tu̱ꞌun jiáá xínéꞌénꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑ó jín tiñu níso re̱ꞌ, jee tátúníꞌ re̱ꞌ ne̱ nu̱u̱nꞌ rá ta̱chi̱ꞌ kákini jee káníjiá ráa re̱ꞌ ―nkachiꞌ ɨɨn inka ráa.
28Jee kuíntañúꞌún ñe̱te̱nuun tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús nɨꞌɨ kuatɨ́ɨn Galilea.
Xínúvi Jesús náchi̱so Pedro
(Mateo 8:14-15; Lucas 4:38-39)
29Jee kuíre nkene Jesús iniꞌ veꞌi sinagoga jín Jacobo jín Juan. Jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa ne̱ veꞌi Simón jín Andrés. 30Jee náchi̱so Simón káá nu̱u̱nꞌ i̱to, jee yɨ́ꞌɨ́ ki̱ji ña. Ntañúꞌún kuitɨꞌ nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús jie̱ꞌe̱ꞌ ña. 31I̱ña̱jée Jesús nku̱yatin re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ña, jee ntɨɨn re̱ꞌ naꞌá ña, jee nxi̱nákóo re̱ꞌ ña. Jee nkene ki̱ji ña, jee nchi̱só ña ya̱ kajiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ ráa.
Xínúvi Jesús kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ
(Mateo 8:16-17; Lucas 4:40-41)
32Sáá nku̱néñuꞌun, ya̱ ntaꞌanꞌ nka̱niiꞌ, jee nkiji rá ñɨvɨ jín nɨꞌɨ rá kúꞌvíꞌ jín rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ néꞌí nu̱u̱nꞌ Jesús. 33Jee nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ñuunꞌ vá nku̱tútú ráa yuvéꞌí. 34Jee nxi̱núvi re̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ nóꞌo kéꞌín nu̱u̱nꞌ kue̱ꞌi̱ꞌ, jee kue̱ꞌe̱ꞌ rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí ntavaꞌ re̱ꞌ jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa. Jee ntu̱ví njiáꞌa re̱ꞌ kaꞌanꞌ rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí vá, chi ya̱ jíníꞌ va̱ꞌa ráa né ɨɨn kúvi re̱ꞌ.
Stékútu̱ꞌún Jesús nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ tɨ́ɨn Galilea
(Lucas 4:42-44)
35Jee nikɨ́n xá nnako̱o Jesús jee nkene‑e kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ ntu̱ví ñɨvɨ sáva kaꞌanꞌ‑a jín Ndiosíꞌ. 36Jee Simón jín rá ñɨvɨ kútáꞌán jín re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ ráa nna̱nukú ráa Jesús. 37Jee sáá nna̱niꞌinꞌ ráa re̱ꞌ, nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Nɨꞌɨ ránuꞌuꞌ nánukú ránꞌ noꞌó.
38Soo suvire̱ꞌ nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ko̱ꞌo̱nꞌ‑órán nu̱u̱nꞌ inka rá ñuunꞌ káá yatin, sáva suni stekútu̱ꞌún ni̱ꞌ yukuán, chi jie̱ꞌe̱ꞌ saáva va̱ji ni̱ꞌ.
39Jee ni̱kóté Jesús nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ kuatɨ́ɨn Galilea, jee stékútu̱ꞌún re̱ꞌ iniꞌ nɨꞌɨ rá veꞌi sinagoga yukuán nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel súkuáꞌa ráa Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ, jee nta̱jí íká re̱ꞌ rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí yɨ́ꞌɨ́ ráa ñɨvɨ.
Xínúvi Jesús ɨɨn te̱e nóꞌo kue̱ꞌi̱ꞌ téꞌyúꞌ ñɨɨn ya̱ naní lepra
(Mateo 8:1-4; Lucas 5:12-16)
40Jee ɨɨn te̱e nóꞌo lepra, ya̱ téꞌyúꞌ ñɨɨn, nku̱yatin‑i nu̱u̱nꞌ Jesús, jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́‑ɨ jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Retú kuíni nú, kuvi nasaꞌá noo nú xinúvi nú nuꞌuꞌ nu̱u̱nꞌ kue̱ꞌi̱ꞌ ni̱ꞌ.
41Jee nku̱náꞌví iniꞌ Jesús maa, jee nsi̱kááꞌ re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ ntee re̱ꞌ maa te̱e vá, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u:
―Kuíni ni̱ꞌ. Nunoo nú nuvi nú.
42Jee kuísá nkuiyo kue̱ꞌi̱ꞌ lepra vá jee nnu̱noo re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kue̱ꞌi̱ꞌ vá. 43Jee nna̱chuichí Jesús maa, jee nta̱túníꞌ ñáꞌnú re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u:
44―Koto káchíꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ nxi̱núvi ni̱ꞌ noꞌó, chisaꞌ kuáxinéꞌénꞌ nú maánú nu̱u̱nꞌ su̱tu̱ꞌ ya̱ ya nnuvi nú, jee so̱ko̱ꞌ nú nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nno̱noo nú sánikua̱ꞌ tátúníꞌ tu̱ꞌun njiáꞌa Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Moisés ne̱ yanaꞌán. Jee sukuán so̱ko̱ꞌ nú nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva stúvi nú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ya̱ ya nnuvi nú ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u.
45Soo kua̱ꞌa̱nꞌ te̱e vá jee nka̱jiéꞌé nna̱kani víꞌí‑i nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ rá ñɨvɨ. Jee ñe̱te̱nuun tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkuvi yukuán, saáva ntu nkúvi ka̱ꞌ ki̱vɨ nijinꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ni ɨɨn rá ñuunꞌ. Chisaꞌ ni̱kónúun iyo re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún sáɨn, jee nkiji rá ñɨvɨ ne̱ ntáká ichi nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.

Currently Selected:

Marcos 1: meh

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in