Kisary famantarana ny YouVersion
Kisary fikarohana

Matthew 5

5
Naghuto lo Kükütsü
1Kughou Jisü no aqokitikhiqo ithulu keno, pa no naghuto lakhi küdau iqho eno tile iqa. Pa khopemiqo no pa lau ighi, 2eno pa no panongu kütsüthue.
Akiqheu Kükümgha
Pa no pi:
3“Aghungú lo athokha shi ani ipi ithi kemi kümghae,
kughengu kungugha kükaqha ye panonguw ke.
4Muloqa chekemiqo kümghae,
kughengu panongu lokughuno tsü nani.
5Ivünhei kemiqo kümghae
kughengu panongu no ayeghi lo mheghi ighílu nani.
6Achipiumikucho ghenguno müzüthi kemi kümghae,
kughengu panoqo ghapiqitsü nani.
7Kütami kimiyeqhiyi kemi kümghae,
kughengu Alhou no panongu shou kimiyeqhiyi tsü nani.
8Amlo mithemithei kemi kümghae,
kughengu panongu ye Alhou ithulu nani.
9Timi dolo külashitsü chekemiqo kümghae,
kughengu panongu ye Alhou nuliqo ipi ku nani.
10Achipiumikucho ghenguno kijipüsa sholu kemi kümghae,
kughengu kungugha kükaqha ye panoqow ke.
11“Kughou ighenguno timi no nongu thaigha, kijipüsa eno akimiki lono küsakügha jeli kümtsü pesü nongu shou pipukuni keno nongu kümghae. 12Alovishelo eno alovi alo, kughengu kungugha lo nonguw qesaxu kijè ani, kughengu panongu ye nongu züu tungkupumiqo ghí tihutoi kijipüsa acheke.
Amitì eno Aküvü
13“Nongu ye ayeghilomi ghenguno amitì ke. Ikemu amitì no aküqhü kühave aye tiye kíshi no itaghi qhü kitheluve nani kea? Tiye khalau peleve no timi no qodave nike kumo aye kiumu avehupu kühavae.
14“Nongu ye ayeghiqha ghenguno aküvü ke. Atoghi lakhi lo mishiphu shiqhe püakeu ye küsüve mülae. 15Momu khunomu akulu küqü pesü alì no qhove chemoe. Tishini ke züqhulo akibepu lo be cheni eno tino aki lo küami kümtsü lau aküvü tsü cheni. 16Tihutoi, nongu küvü kütami zülo yepüvü lo, tishianguno panongu no okümlà kiviqo ithulu no O Pù kungugha lo akeu je süqhe tsü nani ke.
Moses Yeza Shikupulu Keu
17“Ni ye Moses yeza momu Tungkupumiqow shikükaqo lakhave niye ighi ipi kümsü kevilo; Ni ye tipaqo lakhave niye ighike kumoe ikemu tipaqo shikupu niye ighike. 18Ino kuchou tsà nongu vilo pìní, Moses yeza lo atsathi aghulou eno choküsü akeu ayeza kümtsü shikupuve moke kutólo, kungugha eno ayeghi ye hauvemo nani. 19Tighenguno khuu no azakütsü hipaqo gholo aghulou lakhi shi aghimu kughuchove no tipau ghola lono kütamiqo kütsü cheni keno kungugha kükaqha lo aghulou ipi kihi nani, ikemu khuu no azakütsü hipaqo pimhe eno kütamiqo kütsü cheni keno kungugha kükaqha lo ghí akijeu ipi ku nani. 20Kughengu ino nongu vilo pìní, nongu chipiumikucho no Phariseemiqo ngò ayeza kükütsümiqo nguno akiviu shimo ke thaqhülo, nongu ye khilemu kungugha kükaqha lo ilo müla nani.
Ghikiqhi
21“Khaghi timiqo vilo, ‘Nongu ye ghiqhi kevilo,#5:21 Ipe 20:13 eno khuu no timi ghiqhini keno, pa shou küghathabe nani,’ ipi pipüa keu nongu no chiluvae. 22Ikemu ino nongu vilo pìní, khuu no pa thiküzüu momu pa chepu shou amloideni keno pa shou küghathabe nani. Itaghi khuu no pa thiküzüu momu pa chepu ‘thaigha,’#5:22 Thaigha Arameami tsà kiqi lo ye Raca ipi ani. keu tsà pìní keno pa ye atsa küghaki lono khochile moayesa nani. Eno khuu no, ‘O aghüzüù!’ ipi kütami vilo pìní keno pa ye amiyizü kümsapu lo sǘve kepu shi nani.
23“Ikehu, tsalá nono akümlá-khache lo aghò pe Alhou mülá niye kutò ake lono othiküzüu momu ochepu no oshou lachile akeu kümsülu aye, 24ow aghò ye akümlá-khache zülo qhipüaghi lo. Atüghishi wu no panongu sasü külashiluve paghilo; tisheno ighi püzü oghò pe mülá lo.
25“Osasü atsa kügha niye akeu no osasü atsa küghaki lo wuchephi lono paikhavi avehu pekithiluvelo. Nokujo kümtsa alà lo wuche ke lono pekithiluvelo, tishimo aye oghümi hu no opesü xaküthami u lo sǘvetsü nani, eno xaküthau hu no opesü hiyampemi u lo sǘve nani, eno no ye akughuki lo vesüve luvi ke. 26Ino kuchou tsà nongu vilo pìní, oshou asǜ chu keu pisa ashekhau tsükhave moke kutólo, no ye ipeghi müla nani.
Shupu Keu
27“Nongu no ishi pikeu chiluvae, ‘Nongu ye shupumoni.’#5:27 Ipe 20:14 28Ikemu ino nongu vilo pìní keu ye timi khuu no totimi lakhi shou mineqhiyi jupukuni keno pa mulo lono li sasü shupuve keu kipimí shivae. 29Tsalá onhethi ajeu no omüsü sasü axiné shive pe aye, ti lejope pevelo. Ophimpi kuchopu pe amiyizü lo vesüve nike züqhulo ophi lo saje lakhi kühave keu pavi ke. 30Eno o-u ajeu no omüsü sasü axiné shive pe aye, ti ghitha pe pevelo. Ophimpi kuchopu pesü amiyizü lo ilove kepu ye ophi lo saje lakhi kühave keu pavi ke.
Akibo Küghüxa Vehu
31“Ishi pipüani, ‘Khuu no pa nipu sasü küghüxaveni keno, küghüxave keu shepe kaku li tsü moayesae.’#5:31 Zaki 24:1 32Ikemu ino nongu vilo pìní. Khuu no kipito mikucho kumo vehu ghengu nguno alau pa nipu sasü küghüxaveni keno pa ye li no shupumo keghi akipimí li tsü anie. Eno khuu no küghüxave kemi totimi lakhi sasü külakupu shini keno, pa ye shupuvae.
Ashoqhi Shikeu Vehu
33“Itaghi timiqo vilo khaghi no ishi pipüa keu nongu no chiluvae, ‘Oshoqhi kubo kevilo, ikemu nono Ampeu lau tushoqhi püakeqo shikupu lo.’ 34Ikemu ino nongu vilo pìní, khilemu kungugha jeku no tushoqhi kevilo, kughengu tiye Alhou kükalakhü ke; 35momu ayeghi jeku no tushoqhi kevilo, kughengu tiye Alhou pukhu kibepu ke; momu Jerusalem jeku no tushoqhi kevilo, kughengu tiye Akükau Akijeuʼw aphughi ke. 36Eno okütsü shou bepe tushoqhi kevilo, kughengu no ye akütsü lo asà lakhimu pesü miyetsüghoi momu tsübui shive mülae. 37Nono pi nikeu ye ‘Iyei’ momu ‘Moe’ likhi ke; kiu-kiumu hinguno alau ye küsaküghau lau no ighi cheni ke.
Anhethi no Anhethi
38“Nongu no ishi pipüa keu chiluvae, ‘Anhethi theli lo anhethi, eno ahu theli lo ahu.’#5:38 Ipe 21:24; Zaki 24:20; Zaki 19:21 39Ikemu ino nongu vilo pìní, küsaküghami mujochile kevilo. Tsalá khuala no ogimuchu ajeu ghatsü aye, ogimuchu tüxau ghí pa lau kughopuwo tsülo. 40Eno tsalá khuala no ophiküzü luve tsü niye atsa kügha nishi aghí aye, ow ubephi ghí tsüvelo. 41Tsalá khuala no anguka lono opelo pa kho xapusü kilometer lakhi wupe aye, pa gholo kilometer kini wuve tsülo. 42Ovilo khu kemi lau tsülo, eno khuala no ovilo nalu nishi aghí aye, pa mili kevilo.
Aghümi Kimiye nikeu
43“Nongu no ishi pipüa keu chiluvae, ‘Okisüghümi kimiyelo#5:43 Achine 19:18 eno oghümi mithilo.’ 44Ikemu ino nongu vilo piani, oghümi kimiyelo eno khunoqo no nongu kijipüsa cheni keno panongu ghenguno inikhu tsülo, 45tishianguno nongu ye Apù kungugha lo akeu nuli shilu nani ke. Pa no paw khetsünhe pelo küsaküghami ngò akivimi shou yèpuku pe cheni, eno tsütsüghu pesü amikuchomi ngò amikucho kumomi lau puwu tsü cheni. 46Nongu no nongu kimiye kemi likhi kimiye aye no ye kiu saxu ithulu nani kea? Zame küqhamiqo thotsü tishi cheni ke kumo keshea? 47Eno nongu no nolikhi now timi likhi sasü petha shi aye, nongu ye kütami nguno alau kiu shilu ani kea? Jewkumomiqo ghí tishi shichemo keshea? 48Kupukülai kemi shilo, kughengu nongu pa Pù kungugha lo akeu ye kupukülai ke.”

Voafantina amin'izao fotoana izao:

Matthew 5: STB

Asongadina

Hizara

Mampitaha

Dika mitovy

None

Tianao hovoatahiry amin'ireo fitaovana ampiasainao rehetra ve ireo nasongadina? Hisoratra na Hiditra