Obľúbené biblické verše z Lukáš 8

Zdieľať

Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie.

Zrno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú.

Zrno, čo padlo na skalu, to sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, ale nemajú korene. Veria len načas a počas skúšky odpadajú.

Nato im povedal: „Kde je vaša viera?“ So strachom a údivom si medzi sebou hovorili: „Kto je to, že rozkazuje vetru i vode a poslúchajú ho?“

Na kraji cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení.

Lebo nič nie je také skryté, aby nevyšlo najavo, ani také utajené, aby sa neprezradilo a nedostalo sa na verejnosť.

Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla pred ním a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“

Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Učiteľ, učiteľ, hynieme!“ Keď sa zobudil, pohrozil prívalu vody, ten ustal a nastalo ticho.