Obľúbené biblické verše z Lukáš 8

Zdieľať

Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.

Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú.

To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú.

Povedal im: A kde je vaša viera? Oni sa však báli a divili, hovoriac medzi sebou: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho?

To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení.

"Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo."

Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela.A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!

Pristúpili teda a zobudili Ho volajúc: Majstre, Majstre, hynieme! On však, keď sa prebudil, pohrozil vetru a vlnám. I prestali a nastalo utíšenie.