Jób 10
10
1Mne samému sa celkom spríkril život, tak do náreku dám sa nad sebou a z trpkej duše budem hovoriť. 2To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty! 3Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, že dielom rúk svojich pohŕdaš a smeješ sa zámerom bezbožných? 4Či vari ty máš oči telesné, jak človek hľadí, ty tak hľadievaš? 5A tvoje dni sú ako dni človeka, i roky tvoje jak dni ľudské sú, 6že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky, 7hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný a z tvojej ruky nik ma nevyrve? 8Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť? 9Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť? 10Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi? 11Hej, kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež; 12dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila. 13Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou: 14Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov. 15Keby som páchal bezbožnosť, beda mi, lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. Som sýty hanbou, spitý utrpením. 16Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne. 17Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; vždy nové vojská broja proti mne. 18Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma? 19Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Čo neniesli ma z lona do hrobu? 20Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial, 21prv, ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy, 22kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, kde zmätok iba a svit je temravou.“
Aktuálne označené:
Jób 10: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava