Jób 9
9
1Jób odpovedal: 2„Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom. 3Keby sa niekto chcel s ním pustiť do hádky, neodpovie mu ani na jedno z tisíca. 4Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?! 5On nebadane vrchy prenáša a v rozhorlení ich poprehadzuje. 6Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta, že sa jej stĺpy budú zachvievať. 7On zakáže slnku a nevyjde a pod pečaťou hviezdy zatvára. 8On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách. 9Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami. 10On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet. 11Keď kol' mňa ide, ani si to nevšimnem, keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám. 12Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: »Čo to vystrájaš?« 13Boh však svoj hnev nijak nezdržiava a koria sa mu voje Potvory. 14Tým menej teda smiem s ním rokovať ja a proti nemu slová vyberať. 15Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď; len prosiť môžem svojho žalobcu. 16Keď oslovím ho, nechá ma hovoriť, že na môj hlas dbá, veriť nemôžem… 17On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží, 18nedá môjmu duchu ani vydýchnuť si a nasycuje ma horkosťou. 19Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?! 20Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť. 21Či statočný som, ani to nepoznám, nuž opovrhujem svojím životom. 22Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí! 23Ak náhle zájde voľakto pod bičom, on posmieva sa dobrých zúfalstvu. 24Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda? 25Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli. 26Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť. 27Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa; 28hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš. 29Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať? 30Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil, 31ty ma zas pohrúžiš do špiny, že vlastným šatom budem hnusiť sa. 32On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme! 33Niet kto by mohol medzi nami rozsúdiť, kto na nás oboch ruku vložil by, 34kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma. 35Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.
Aktuálne označené:
Jób 9: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava