Kráľovstvo, príďUkážka

MODLITBA:

Bože, keď som v pokušení odoprieť milosrdenstvo iným, pripomeň mi milosrdenstvo, ktoré mi ochotne preukazuješ. 

ČÍTANIE:

Keď čítame podobenstvo v Lukášovi 15, láka nás odsúdiť staršieho brata ako extrémny príklad arogancie a sebaspravodlivosti – niekoho, s kým sa jednoducho nedokážeme stotožniť. Ale ak to urobíme, nakoniec nám uniká dôležitá pravda: Všetci máme v sebe „staršieho brata“.

Ak sa bližšie pozrieš na staršieho brata, možno zistíš, že jeho reakcia nie je až taká extrémna. Hnev, ktorý cíti, je v konečnom dôsledku férový. Verí, že jednoducho nie je fér, aby sa jeho otec správal k bratovi tak, ako sa správa k nemu. Úprimne, má pravdu. Nezaslúži si viac ako jeho brat? Jeho poslušnosť a dôslednosť mu neprinesú viac?

Často sa na Božiu ponuku nezaslúženého milosrdenstva pozeráme čisto pozitívne. Ale niekedy, keď si uvedomíme, ako sa prejavuje v našom skutočnom živote a vzťahoch, môže byť milosrdenstvo kameňom úrazu. Ak dovolíme, aby sa sem vkradlo porovnávanie, milosrdenstvo nás postaví pred veľmi skutočný problém. Nie je to fér. 

Ako môže Boh považovať za spravodlivé prehliadať niečí hriech, najmä ak ním niekto ublížil nám? Pavol sa tomuto napätiu venuje priamo v liste kresťanom v Ríme. 

Boh predstavil Krista ako obeť zmierenia, skrze preliatie Jeho krvi – aby bola prijatá vierou. Urobil to, aby ukázal svoju spravodlivosť, pretože vo svojej zhovievavosti nechal predtým spáchané hriechy nepotrestané – urobil to, aby ukázal svoju spravodlivosť v súčasnosti ako spravodlivosť voči tým, ktorých ospravedlňuje skrze vieru v Ježiša.

—Rimanom 3, 25–26

Ako môže byť Boh zároveň „Spravodlivý“ aj „Ten, ktorý ospravedlňuje“ tých, ktorí zhrešili? Zametie hriech pod koberec, akoby sa nikdy nestal? Znamená to, že neberie hriech vážne?

Zdá sa to ako protirečenie a je to tak, pokiaľ by v príbehu nebolo niečo viac – pokiaľ neexistuje spôsob, ako zaplatiť cenu za hriech bez toho, aby sme ju museli pýtať od toho, kto zhrešil. Pavol píše, že Ježiš je našou „obeťou zmierenia“ — obeťou, ktorá zaplatila cenu za naše právoplatné postavenie pred Bohom. 

Ježiš je odpoveďou na problém, ktorý nám môže spôsobovať milosrdenstvo. Skrze Ježiša môže byť Boh „Tým, kto ospravedlňuje“ a zároveň môže zostať „Spravodlivý“ ako ten, kto je dôsledný pri požadovaní zadosťučinenia následkov hriechu.

Takže keď budeš v pokušení odoprieť niekomu milosrdenstvo alebo odpustenie, pretože si to nezaslúži, pamätaj, že Ježiš k nám neprichádza s vyhlásením „Milujem ťa, pretože si dokonalý.” Namiesto toho k nám prichádza v našich nedokonalostiach a hovorí: „Milujem ťa takého, aký si a zaplatím cenu za to, aby si bol dokonalý.” Boh sa vo vzťahu s tebou neuspokojil s tým, či je to fér; ochotne zaplatil cenu. Pokiaľ ide o náš vzťah s Bohom, nepotrebujeme férovosť – potrebujeme milosrdenstvo. A tak my, ktorí sme dostali niečo tak vzácne, by sme mali byť prví v rade, aby sme preukazovali milosrdenstvo iným.

ÚVAHA:

 Nájdi si čas a zapíš si odpovede na nasledujúce otázky:

• Kedy si neprejavil milosrdenstvo? Napadá ťa nejaká okolnosť alebo osoba? Prečo bolo ťažké prejaviť milosrdenstvo v tejto situácii?

• Je v tvojom živote niekto, o kom si myslíš, že je mimo dosahu milosrdenstva? Ako by to vyzeralo, keby si predviedol túto osobu alebo situáciu pred Otca a poprosil, aby sa v tebe sformovalo Jeho milosrdné srdce?

Keď budeš mať zodpovedané vyššie uvedené otázky, nájdi si tiché miesto a zotrvaj chvíľu v tichosti s Ježišom. Keď si sústredený, zovri ruky v päste a nechaj ich spustené nadol. Predstav si Otca, ako objíma osobu, ktorá ti veľmi ublížila. Ak cítiš, že v tebe stúpa napätie, môžeš zatnúť päste ešte silnejšie. Ak potrebuješ, zostaň chvíľu v tomto momente. Keď budeš pripravený, zhlboka sa nadýchni a požiadaj Boha, aby ti dal Jeho srdce pre túto osobu. Otoč päste, dlane nahor. Uvoľni sa a zhlboka sa nadýchni, otvor ruky a pokús sa uvedomiť si, ako túto osobu uvoľnuješ Otcovi. 

Ak ešte nie sipripravený zbaviť sa napätia, nechaj toto cvičenie ako úprimnú modlitbu, aby ti Boh pomohol pohnúť sa týmto smerom.