Akara Njirimara YouVersion
Akara Eji Eme Ọchịchọ

Matyo 7

7
Yeso a Diʼ Anu mbɨ́ʼ ɨ Saʼ Ɨbɛn bə Mɔʼɔ ghe
(Alu 6:37-38, 41-42)
1“Koʼ ɨbɛn bə mɔʼɔ saʼə taŋ á Ŋwi a ghɨ nkeʼ agho kɨ saʼə. 2Ŋwi a ghɨ sáʼ agho ɨ zɔŋ tsɛʼ adzaŋ za o sáʼnɨ́ ɨbɛn bə mɔʼɔ, ɨfɨʼ za o saʼnɨ ɨbɛn bə mɔʼɔ ɨwu lá, bɨ ghɨ kɨ lɔgɨ tsɛʼ a zɛrə ɨ saʼ agho ɨwu ə. 3O liŋə a mə shɛntə azúm a nɨdɨgɨ mɨma ɨgho lá mbɨ́ʼ ake, mbáʼ ka o ndzě agho a kúmnə́ wa a tsinɨ a nɨdɨgɨ gho lá le? 4O chi soŋ a mbó mɨma ɨgho lá ɨ nə́ ngə́, ‹Mɨma, tɛm á ma fɨgɨ ɨshɛntɨ za a nɨdɨgɨ gho ghe,› lá mbáʼ ka o ndzě agho a kúmnə́ wa a nɨdɨgɨ gho lá le? 5Gho ngaŋ ngɨ ɨtsi! Fom fɨgɨ a kúmnə́ wa a nɨdɨgɨ gho, bɔŋ ɨ chi tiʼ ze ɨdiʼ ɨ shiʼnɨ, ɨ fɨgɨ ɨshɛntɨ za a nɨdɨgɨ mɨma ɨgho ghe.
6Koʼ gha ɨdzúm tsa tsɨ nɨ tsə Ŋwi a mbó ngvo — tsɨ mɨ baŋnɨ bəŋ awa ɨ lomtɨ agho ə. Koʼ maʼ mbaŋətuʼ atɨŋndvuŋ ɨtso a ɨshi bəkfunyam — bo mɨ nyəŋtɨ a tsɛrə nɨ mɨku ə.”
A nɨ Mbítə́ a za nɨ Lɔnə a mbó Ŋwi ə
(Alu 11:9-13)
7“Bitə, o mɨ kwarə; shwaʼə; o mɨ ze; kwɛntə, bɨ mɨ ŋaʼ ntsu ndá a mbó gho ghe. 8Mbɨ́ʼ ngə́ ŋwɔn tsum wa a bítɨ́nə́, a kwárə́ ghe, wa a shwaʼnə, a zě ghe, bɨ ŋǎʼ ntsu ndá a mbó ŋwɔn tsum wa a kwɛntɨnə ghe. 9A nɨ ɨwa ŋwɔn nɨ bən mbáʼ be mɔn ɨyi a lɔntɨ mbɛʼ abán wəmbo a gha ayi nɨ ngɔʼ le? 10Kə a bitɨ ɨshwú, a gha ɨnyo wəmbo le? 11Be bən ba nɨ bɨ́gɨ́nɨ́ zhi adzaŋ a ngá ɨdzúm tsɨ shiʼnɨ a mbó ɨbɔ ɨbən, a ghɨ tiʼ bə be ɨ nə́ a mbó Ta ɨwən a fɔməbvurə a ngá ɨdzúm tsɨ shiʼnɨ a mbó ɨbɛn ba bɨ bitɨnɨ wəmbo le!
12Ghɨ a mbó ɨbɛn bə mɔʼɔ tsɛʼ adzaŋ za o lɔnə ngə́ á bɨ ghɨ a mbó gho ghe: nə nɨ ɨnu tsa Nyɔngɔŋ Mǒse abɔʼnɨ ntóm Ŋwi kɨ́nə́ ndiʼə ghe.”
Ntsu Abuʼ wu Shwɛrɨkɨnɨ ə
(Alu 13:24)
13“Tsa a nye ntsu abuʼ wu shwɛrɨkɨnɨ, mbɨ́ʼ ngə́ ntsu abuʼ ɨmugɨ nɨnkoŋ ɨ faŋ, ndómnji wa ɨ ghɛnə ɨwu ɨ kɨ ngwaŋnə, ɨnɔ ɨbɛn kə ntsǎ ɨwu ə. 14Lá ntsu abuʼ wu ntsi ntən nɨnkoŋ ɨ shwɛrɨkɨ, ndómnji wa ɨ ghɛnə ɨwu ɨ tən, a nɨ tsɛʼ ɨbɛn a nɨ́sháŋnɨ́ mbáʼ bɨ lɔnə a wɛrə ndzě ghe.”
Bɨ zhyɛ Atɨ lá a nye Mɨntam ɨmyi ɛ
(Alu 6:43-44)
15“A nɨ lə ɨtú ɨtsən a nye ntóm Ŋwi tsɨ ɨchwenu ə; bo yiŋə a mbó bən tso mbyindzɨ, ɨnyam za ɨ chinɨ keʼ ɨbvu ghɨ a nye nkyerɨ ɨza, lá mbaŋnɨ mbe angwabáʼ, ɨnyam abɨgəntəm, ɨmu ɨmu ə. 16Nɨ mɨ zhi awa a nye ngɨnɨ mɨnu ɨma ghe. O chi koʼ sɛʼ nténté a ɨshwúrɨ́ zagəzagə, akə́kwɛ́n a keʼ ankwɛbɨnɨ a nkónə́ ghe. 17Atɨ zə shiʼnɨ a kónɨ́ mɨntam mɨ atɨ mə shiʼnɨ ə, atɨ a tɨbɔŋ a konɨnə mɨntam mɨ atɨ mə tɨbɔŋ ə. 18Atɨ zə shiʼnɨ a chi keʼ mɨntam mə tɨbɔŋ konə, atɨ a tɨbɔŋ a chi keʼ mɨntam mɨ atɨ mə shiʼnɨ konə. 19Atɨ atsum za ka a nkónə́ ayi mɨntam mɨ atɨ mə shiʼnɨ, bɨ mɨ warɨ a zɛrə ɨ maʼ a mu ɨmugɨ ə. 20Ma lan, o mɨ zhi ntóm Ŋwi tsɨ ɨchwenu lá a nye ɨnu tsa bo ghɨnə ghe.”
Ma Láʼ Nkaʼ awən Zhyɛ
(Alu 13:25-27)
21“Ka ŋwɔn tsum wa a tɔ́ŋnə́ aghan ngə́ ‹Maʼmbyí, Maʼmbyí› a ghɨ kón a mu Nɨfɔ nɨ fɔməbvurə ghe, a ghɨ kón tsɛʼ ɨbɛn ba bɨ ghɨnə anu za Ta ɨghan a fɔməbvurə a lɔnə ghe. 22Njwi Nɨsáʼ ghɨ ngyén, ɨbɛn bə ghaʼnɨ ghɨ soŋnə ngə́, ‹Maʼmbyí, Maʼmbyí! Bɨgɨ sóŋ nkən Ŋwi nɨ ɨkum ɨgho, nɨ ɨkum ɨgho bɨgɨ fɨ́gɨ́ bɨdzɨŋ a nye ɨbɛn nkɨ ngɨ ɨnu tsɨ yerɨnɨ-yerɨnɨ tsə ghaʼnɨ ə!› 23A nkfu məwa á ma soŋ a mbó bo ngə́, ‹Ma láʼ nkáʼ awən zhyɛ. Nɨ lokɨ a ɨshi me bɨŋ ngaŋ abɨgəntəm!› ”
Ɨbɛn bi bɨbá ba bɨ Vwunɨ Ndá ə
(Alu 6:47-49)
24“Ma lan, ŋwɔn tsum wa a zúʼnə́ mɨgham məmen nkə́ ndzúʼnə́ a mɛrə, a be lá tso ŋwɔn zóŋ wa a vwúnɨ́ ndá ɨzhi atú aláŋsə́ ngɔʼ ə. 25Mbəŋ ghɨnə ntúnɨ́, bɨmɨzam lunkɨ ntiʼə fáʼkə́, kɨfɛrɨ wu ntən a tsa nchiʼ ndá za, ɨ keʼ vwo a tɨshe mbɨ́ʼ ngə́ bɨ kórɨ́ a zɛrə atú aláŋsə́ ngɔʼ ə.
26Lá ŋwɔn tsum wa a zúʼnɨ́ mɨgham ɨman men nkeʼ a mɛrə a ndzúʼnə́, a be tso ŋwɔn adzɨŋtɨ wa a vwúnɨ́ ndá ɨzhi atú awaŋə ghe. 27Mbəŋ ghɨnə ntúnɨ́, bɨmɨzam lunkɨ ntiʼə fáʼkə́, kɨfɛrɨ wu ntən a tsa nchiʼ ndá za, ɨ vwo a tɨshe ə. Ngvo ndá za ɨ bɨ́gɨ́ be tɨsɨŋə!”
Mɨtən mɨ Yeso ghe
28Yeso a ghɨnə mɛ́tɨ́ ɨ soŋ ɨnu tsen, a kɨʼnɨ ɨnɔ ɨbɛn wa a nye ndóm wa a lɔ́gɨ́nɨ́ ndiʼ ɨwu ə. 29Wɛrə a sé be tso bɨdiʼ bɨ Nyɔngɔŋ ə; a báŋnɨ́ ndiʼ be nɨ mɨtən ə.

Nke Ahọpụtara Ugbu A:

Matyo 7: MNT

Mee ka ọ bụrụ isi

Kesaa

Mapịa

None

Ịchọrọ ka echekwaara gị ihe ndị gasị ị mere ka ha pụta ìhè ná ngwaọrụ gị niile? Debanye aha gị ma ọ bụ mee mbanye